[Show as slideshow]

Najprv sa budem venovať osobnostiam resp. postavách, ktoré sú v show o niečo výraznejšie. Začnem excelentným cirkusovým uvádzačom Michelom Barettom. Bol presvedčivým Ringmajstrom, ktorý uvádzal jednotlivé čísla a podával správy publiku. Bol šarmantným hostiteľom. Na video zázname prítomný nie je. Aj keď sa predstavenie odohráva pod šapitó so skutočnými divákmi, jednotlivé čísla za sebou nasledujú bez uvádzania akýmkoľvek človekom. Treba tiež poznamenať, že ringmajster, ako sa správne hovorí uvádzačovi v cirkuse, je v Slnečnom cirkuse výnimkou. Dnes sú jednotlivé čísla zakomponované do tématického deja, ktorý je hraný viacerými účinkujúcimi. Úloha Michela Barettona bola teda skôr oživením než jej dôležitou súčasťou.

Ďalšou postavou v predstavení je Ben La Barouette. Klaun a básnik so zmyslom pre fantáziu. Zosobňuje mágiu v cirkuse. Jeho úlohou je tiež vypĺňať priestor medzi jednotlivými číslami. Je tiež v úlohe artistu s úžasnou rovnováhou v čísle Tonatiuh Morales a tiež mužom s červenou čiapkou.

Klaunom a zabávačom je Rodrigue „Chocolat“ Tremblay. Jeho jediná komická scénka s bicyklom zabáva divákov pod šapitó. V show je scénka premostením k veľkému skupinovému číslu Cycle.

Poslednou výraznou postavou La Magie Continue je Denis Lacombe. Získal bronzovú medailu na festivale „festival du cirque de demain“ v Paríži. Účinkovanie a spoluprácu so Slnečným cirkusom má aj v ďalších rokoch zaručenú so svojou mimoriadne vydarenou scénkou, kde je v úlohe dirigenta. Stretneme sa s ním v ďalších častiach tohto seriálu jednotlivých predstavení.

Teraz už však k samotnému magickému predstaveniu. Show začína krátkou scénkou. Na jej začiatku je muž s lampou. Jej svetlo mení noc na deň. Na scénu prichádzajú ľudia s dáždnikmi. Je búrka. Ľudia sa začnú zhromažďovať v strede scény. Dáždniky ich pred búrkou hránia. Skupinku prebúdza k životu muž s červeným klobúkom. Ústredná postava predstavenia. Ľudia ukazujú svoju druhú tvár. Okrem svojej skutočnej tváre majú ešte jednu – maskovanú.

La Magie Continue pokračuje číslom Tightrope. Číslo na tenkom lane je vylepšené z predchádzajúcej show Le Grand Tour. V úspešnej dvojročnej spolupráci s Cirque du Solei Agathe a Antoine predvádzajú neuveriteľné kúsky na nestabilnom lane. Video záznam z filmografie Slnečného cirkusu tejto show však po úvodnej scénke pokračuje iným číslom. Je ním žonglovanie s rôznymi rekvizitami. Nicolette Hazenwinkel, Frédéric Zipperlin a Eric Borgman žonglujú s krúžkami a futbalovými loptami potom, čo sa na scénu vylezú z obrovskej krabice. Predstavenie pokračuje ďalším vynoveným číslom z predchádzajúceho turné. Pawel Biegaj a Piotr Matula získali na Európskych halových akrobatických majstrovstvách tretie miesto. V show predvádzajú náročnú akrobaciu s číslom nazvaným Hand to hand. Jeden druhého držia na ramenách, na rukách a predvádzajú náročné gymnastické prvky. Po vtipnej vložke klauna “Chocolat” s bicyklom nasleduje veľmi talentovaná skupinka s názvom Cycles. Jeden bycikel a niekoľko artistov krúžiacich okolo scény. Členmi skupiny sú: Frédéric Zipperlin, Amélie Demay, Luc Tremblay, Roch Jutras, Tonatiuh Morales, Jean Saucier, Daniel Seart-Boun, Nicolas Dupéré a Piotr Matula.

Mladú equilibristku v čísle známom ako Mechanical Doll predstavuje francúzska Amélie Demay. Predvádza handbalancing. Klaun v červenom klobúku prichádza na scénu s malou bábikou. Pokúša sa z tejto malej bábiky urobiť niečo väčšie. No nedarí sa mu to. Keď klaun zaspáva, z bábiky sa stane francúzska artistka a fantázia dostáva zelenú. Po skončení čísla sa klaun zobudí. Vo svojom klíne má šaty, ktoré mala oblečené artistka. Do reality po prebudení sa objavuje aj malý kamarát pre bábiku rovnako oblečený ako náš klaun a s červeným klobúkom. Po ďalšom magickom vstupe sa mimoriadne efektne v strede scény vo výške objavuje mladá lietajúca trapézistka. Je ňou Lorraine Desmarais. Spisovateľka, herečka a choreografka z Quebecu, ktorá predvádza vzdušné sólo. Biele zošívané látky vzbudzujú dojem narodenia. Hudba a letecká akrobacia artistky v tejto magickej fantázii pokračujú.

Nasleduje jedno z vrcholných čísel sprevádzané krátkymi, občas vtipnými, scénkami. Zdanlivo, celkom náhodne, sa striedajú jednotlivé krátke cirkusové čísla. A všetkých diriguje Denis Lacombe. Vrcholné číslo so stoličkami sme tiež už videli prvýkrát v predstavení Le Grand Tour. Les Cyclones je číslo kde umelec dvihne a udrží na svojej brade niekoľko stoličiek naraz. Je ťažké si to vôbec predstaviť ale v cirkuse je to možné vidieť na vlastné oči.

Po tom, čo preruší živú kapelu sa Denis Lacombe dostáva k svojej vrcholnej scénke ako zábavný neodolateľný dirigent. A tiež si obuje lyžiarske čižmy a zmení sa na mechanického klauna. S touto mimoriadne vydarenou scénkou sa v ďalších predstaveniach Slnečného cirkusu ešte stretneme.

Dostávame sa, ako keby, na hodinu telesnej výchovy. V scénke účinkuje skupinka vrcholových artistov: Zigmunt Biegaj, Michael Barette, Jean Paul Seart-Boun, Luc Dagenais, Roch Jutras, Tonatiuh Morales, André St-Jean a Jean Saucier. Svojím trénerom sú prinútený k náročným preskokom. Každý z nich sa obáva toho, čo bude nasledovať. Nie je si istý, ako to dopadne. Presviedčací talent trénera víťazí a výsledok stojí zato. Tak ako je už zvykom v Cirque du Soleil sú tieto akrobatické skoky predvádzané s maximálnou ľahkosťou aj napriek vysokej náročnosti. Scénka končí tým, že postupne jeden na druhého povyskakujú na ramená a vytvoria vysoký ľudský stĺp.

Vďaka spolupráci s čínskou vládou v programe účinkujú aj najtalentovanejší čínski akrobati s vystúpením Spining Meteor. Bol to začiatok spolupráce s Čínou a vôbec prvé hosťovanie pod šapitó Cirque du Soleil. Medzi umelcami sú: Cui Feng Yun, Li Yi Shi a Xu Juan. S týmto číslom získali v roku 1984 druhé miesto na medzinárodnom cirkusovom festivale v Monte-Carlo. Dokážu točiť s miskami naplnenými vodou po celú dobu predvádzania čísla. A to navyše pri akrobatických výkonoch s rôznymi časťami tela. Voda z misiek sa samozrejme nevyleje.

Premiéra: Máj 1, 1986 (Expo 86) Máj 18, 1986 (Turné)
Réžia: Franco Dragone
Autor hudby: René Dupéré
Derniéra: September 28, 1986

Tvorca: Guy Laliberté
Riaditeľ tvorby: Guy Caron
Kostýmy a rekvizity: Jean-Yves Cadieux
Umelecký riaditeľ: Lorraine Turpin
Výtvarník scény: Andre Caron
Hudba: Fernand Bernard, Jean Neron
Svetlá: Luc Lafortune

Itinerár:

1986: Canadian Tour

• Expo 86: 5/1/86 – 5/11/86
• Sherbrooke: 5/18/86 – 5/24/86
• Montréal: 5/29/86 – 6/30/86
• Québec: 7/5/86 – 7/27/86
• Saint-Sauveur: 8/1/86 – 8/10/86
• Longueuil: 8/28/86 – 9/7/86
• Ottawa: 8/28/86 – 9/7/86
• Toronto: 9/12/86 – 9/28/86

Nasleduje už len defilé účinkujúcich a standing ovation. Cesta mágiou a fantáziou sa končí. No my však vieme, že o rok (prenesením sa do roku 1987) sa s Cirque du Soleil opäť stretneme s novým turné s názvom Le Cirque Réinventé, ktoré navštívi len mestá Severnej Ameriky. O tom až nabudúce v našom ďalšom pokračovaní seriálov predstavení. Dúfam, že pri čítaní tohto článku vo vás, aspoň na chvíľu, mágia a fantázia ožila.

Zdroj a FOTO Richasi’s Domain

Zdieľaj na Facebook

Tweet

História sa začína v Boie – Saint Paul. V malom kanadskom mestečku ležiacom neďaleko Quebecu. Na začiatku osemdesiatych rokov skupina rôznorodých umelcov – tanečníkov, žonglérov, hltačov ohňa a hudobníkov, ktorí účinkovali na uliciach pod menom Les Échassiers de Baie-Saint Paul ( the Baie-Saint Paul Stiltwalkers), vytvára pouličné divadlo. Za jeho vznikom stál Gilles Ste – Croix. Boli vytvorené zaujímavé predstavenia a akcie predovšetkým s pouličnou zábavou. Skupiny, ale tiež hlavne jednotlivci, predvádzali svoje zaujímavé kúsky a zabávali ľudí po uliciach miest. Vytvorilo sa zázemie pre artistov, pouličných zabávačov, žonglérov a podobne. Medzi jednotlivcami vynikal hltač ohňov a harmonikár Guy Laliberté. Ten sa neskôr stáva zakladateľom Cirque du Soleil spoločne s Danielom Gauthierom. Spoločnosť sídli v Montreale (Quebec, Kanada) – Gauthier spoločnosť v roku 2003 opúšťa a doteraz ju vedie Laliberté sám.

Pôvodný názov skupiny bol Les Échassiers. Turné roku 1980 bolo nákladné a skupina začína mať finančné problémy. Skupina zakladá Le Club des talons (the High Heels Club). V roku 1982 vzniká veľtrh la Fete foraine de Baie-Saint Paul. Pre všetkých pouličných umelcov tento putovný festival znamenal možnosť vlastnej prezentácie priamo v uliciach mesta. Nasledovali ďalšie úspešné opakovania tejto akcie v ročníkoch 83 a 84. A práve z úspechu tohto festivalu prišli Guy Laliberté, Gillesa Ste-Croix s vtedy ambicióznou myšlienkou, vytvoriť v Quebecu cirkus.

Finančné problémy pomohol vyriešiť vládny grant 1,5 milióna dolárov v roku 1983 v rámci pokrytia nákladov na prípravy k oslavám 450. výročia objavenia Kanady slávnym moreplavcom Jacquesom Cartierom. Mesto potrebovalo kultúrny program. Guy Laliberté predstavil návrh novej show pod názvom Cirque du Soleil. Vybraní umelci precestujú celé okolie mesta. Le Grand Tour du Cirque du Soleil bol pôvodne plánovaný jednoročný projekt k spomínaným oslavám konajúci sa v roku 1984. Trval po dobu 13 týždňov a navštívil  11 miest Quebecu. Prvá veľká premiéra bola prezentovaná v Gaspé (Quebec) a pod modro – žltým stanom pre 800 divákov. Až na pár problémov, s cirkusovým stanom a nespokojnými európskymi umelcami, projekt skončil úspešne a práve týmto rokom začína svoju existenciu dnešná obchodná značka Cirque du Soleil.

Po skončení projektu ostáva z vládneho grantu k dispozícii nevyčerpaných 60 000 dolárov. Laliberté sa snaží nájsť financie na ďalší rok. Prichádza za kanadskou vládou. Po zaistení financií od kanadskej vlády boli vykonané isté kroky k renovácii cirkusu. Ako umelecký riaditeľ cirkusu bol menovaný Guy Caron, ktorý bol dovtedy riaditeľ Národnej cirkusovej školy v Montreale. Realizovali sa aj nové nápady. K predstaveniu sa mala sa vytvoriť emotívna hudba, ktorá by sa hrala od začiatku až do konca živou hudbou. Herci v predstavení mali hrať príbeh na pozadí jednotlivých výkonov artistov. Všetko od najmenších detailov, cez rekvizity, kostýmy a techniku malo byť súčasťou príbehu.

Pre návrh novej show Laliberté a Caron oslovili Franca Dragoneho – profesor z Národnej cirkusovej školy v Montreale. Do organizácie vstúpil v roku 1985 a priniesol so sebou techniku commedia dell’arte – forma improvizovaného divadla (z talianského prekladu hrať sa na profesionálnych umelcov), ktorú prenášal na účinkujúcich.

V roku 1986 začala mať organizácia Slnečného cirkusu opäť finančné problémy. V tomto čase má program prezentovaný pod stanom názov La Magie Continue. Cez rok 1985 sa cirkus ukázal mimo Quebecu no vôbec nie s veľkým úspechom. V Toronte boli predstavenia niekedy obsadené len na 25% a takto spoločnosť nemala dosť peňazí na zabezpečenie takej show, ktorá by bola podľa plánov kvality jej tvorcov. Nakoniec ostáva Cirque du Soleil s dlhom 750 000 dolárov. Práve v tomto roku sa mohla spoločnosť veľmi ľahko dostať do krachu. A dnes by sme žiadny Slnečný cirkus nevideli. Samozrejme sa tak nestalo. Opäť vláda v Quebecu poskytla skupine okolo Guya Lalibertého podporu a dostatok peňazí na ďalší rok.

V roku 1987 je Cirque du soleil opäť privatizovaná Lalibertém. Slnečný cirkus vystupuje s novým programom pod názvom Le Cirque Réinvente. Spoločnosť dostala ponuku zúčastniť sa na výtvarnom festivale v Los Angeles. Účinkovanie na festivale sa ukázal ako veľký úspech. A nie len finančne si spoločnosť polepšila.  Show vzbudila záujem u spoločností orientujúcich sa na zábavný priemysel. Spoločnosť Columbia Pictures má záujem urobiť film o Cirque du Soleil. Laliberté nebol spokojný s dohodou, ktorá sa mala uzavrieť medzi týmito spoločnosťami. Columbia Pictures potrebovala zabezpečiť potrebné autorské práva pre výrobu filmu, no však s prevodom autorských práv Laliberté nesúhlasil. To sa ukázalo ako kľúčový fakt prečo dnes Slnečný cirkus ostáva nezávislý a stále v súkromnom vlastníctve.

Turné Le Cirque Réinvente sa stáva prvým finančne úspešným. A práve peniaze spôsobia vážny konflikt, ktorý končí odchodom Guy Carona a veľkého počtu ďalších umelcov z organizácie. Príprava ďalšej putovnej show je týmto nereálna. Caron je toho názoru, že časť peňazí sa má vrátiť späť do Národnej cirkusovej školy. Laliberté s tým nesúhlasí a presadzuje, že peniaze sa majú použiť na ďalšie rozšírenie cirkusu a prípravu novej putovnej show.

A to je koniec prvej časti histórie Slnečného cirkusu. Ďalšia časť histórie Slnečného cirkusu bude určite  tiež zaujímavá a nasledovný odstavec je úvod k nej.

V réžii Franca Dragoneho vzniká nová show Nouvelle Expérience. V rokoch 1990 až 2000 Slnečný cirkus expanduje s jedným predstavením a 73 zamestnancami. V roku 2000 získava Guy Laliberté 95% vlastníctvo v spoločnosti od svojho partnera Gauthiera. Spoločnosť sa rozrastá o nové predstavenia a spoluprácu s televíziou. V Las Vegas otvára prvú stálu show. V roku 1998 to sú ďalšie dve stále predstavenia a to v Las Vegas a v Orlando na Floride. Zábavná spoločnosť Cirque du Soleil preniká do nových médií ako sú reštaurácie a nočné bary. Cirque du Soleil získava niekoľko prestížnych ocenení ako sú Bambi, Rose d’Or, tri Geminy Awards a štyri Primetime Emmy Award.

Zdroj: Wikipedia

Zdieľaj na Facebook

Tweet