Le Cirque Réinvente začína severoamerickým turné mimo rodnej základne v Kanade. Cirkusové chapiteau sa dostáva aj do Montrealu a v lete 1987, na festival v Los Angeles a aj do New Yorku. Od roku 1990 cestuje aj na európske turné a navštívi mestá Londýn a Paríš. Ani toto tretie predstavenie ešte stále nenapĺňa dnešné štandardy predstavení Slnečného cirkusu.  Ide len o jednoduchý príbeh bez nejakej vážnej témy. V centre tohto príbehu sú obyčajní ľudia v bežnom oblečení. Títo ľudia sú vtiahnutí do ríše fantázie a postupne začnú na ňu reagovať. Postava Queen of the Night týchto ľudí premení na akrobatov, a takto napĺňaju svoj osud. Predstavenie má aj DVD podobu. Avšak, ide o výber najlepších čísel a je opäť spracované nie ako záznam zo show, ale ako dokument s príbehom resp možno až malý jednoduchý film. V úvode je krátke intro a čísla su spojene zasebou strihom bez osoby ringmajstra. Postupne sa predstavenie jemne menilo pred každým novým turné. Niektoré čísla sa zmenili, vypadli úplne alebo pribudli nové. Rovnako sa menilo obsadenie zabávačov a klavnou alebo ich scénky teda boli pozmenené.

[Show as slideshow]

Le Cirque Réinventé získal mnoho ocenení vrátane – La Rose d’Or 1989, Montreux Švajčiarsko, cenu Emmy 1989 v USA, štyri Gemini Ocenenie 1989 Kanada, Cenu Ace Cena 1990 udelila Národná asociácia káblovej televízie v Spojených štátoch. Predstavenie získalo striebornú medaila v roku 1990 v New Yorku na 32. Medzinárodnom filmovom a televíznom festivale.

V úlohe ringmajstra (a teda uvádzača v cirkuse) je Michael Barrette (od roku 1989 James Keylon). Je to herec vyškolený Slnečným cirkusom a už zastával túto úlohu aj v La Magie Continue. V tejto úlohe bol mimoriadne presvedčivý a často sa objavuje na scéne. Záznam tejto show na DVD je však iný a aj inak spracovaný ako samotná show. A tak ringmajstra v zázname show neuvidíte. Ďalšou postavou je Queen of the Night (Kráľovná noci) alebo King of Fools (kráľ bláznov). Vďaka nemu sa pôvodní obyčajní ľudia premenili na akrobatov vystupujúcich v show.

V úlohách zabávačov (klaunov) sa predstavia nasledujúci účinkujúci. Bronzový medailista z festivalu vo Francúzsku v roku 1985 Denis Lacombe (1987 & 1988), nezávislý umelec Benny Le Grand, v úlohe klauna Catitan Cactus (1987), Tonatiuh Morales (1988), Balthazar (1989 & 1990) môžeme ho vidieť aj v predstavení La Nouba v scénke “Okno s motúzom”, ktoré sa postupne mení na pavučinu alebo strunový nástroj.

Jednotlivé predstavenia mali takúto podobu:

• rok 1987

Handbalancing (Eric Varelas a Amelie Demay)
Slackwire (Masha Dimitri)
Chair Balancing (V roku 1982, číslo vyhralo prvé miesto na World Championships held in Londýne, Veľká Británia)
What a Team! (Luc Dagenais, Roch Jutras, Alain Gauthier a André St Jean)
Voltige (Andrew Watson (27) a Jacqueline Willians (23))
Korean Plank (Alain Gauthier, André St-Jean, Luc Dagenais a Roch Jutras.)
Tower on Wheels
Trick Cycling (Zhao Yanping, Zhao Yanyan a Zhao Yanyang)

• rok 1988

Chair Balancing
Juggling (Daniel Le Bateleur)
Korean Plank
Fil de Fer (Agathe Olivier a Antoine Rigot )
Contortion (Angela Laurier)
Handbalancing (Eric Varelas a Amelie Demay)
Voltige (vzdušná akrobacia)
Tower on Wheels
Trick Cycling

• roky 1989 & 1990

Chair Balancing (naklonená veža zo stoličiek s akrobatmi Alain Gauthier, Marie-Josée Lévesque, Amélie Major a Ninon Parent)
Fil de Fer
Acrobatic Dance (Maia Taskova a Mariela Spasova)
Rola Bola (tradičné čínske číslo predvádzajú Hou Yi, Wang Jian, Hou Aman a Liu Qing)
Trick Cycling
Tower on Wheels (Amélie Major, Alain Gauthier, Hou Yi, Ninon Parent, Colin Heath, Marie-Andrée Richard, Hou Aman, Marie-Eve Dumais, Li Qian, Marie-Josée Lévesque, Jacinthe Normandeau, Annette Devick, a Frank Michel.)
Handbalancing
Juggling
Korean Plank (Stéphane Ricordel, Frank Michel, Bogdan Zajac, Alain Gauthier, Angelo T. Ballan, Daniel Cyr, Colin Heath, Annette Devick, Marie-Josée Lévesque, Marie-Andrée Richard, Jacinthe Normandeau, Amélie Major, Amélie Demay a Ninon Parent.)
Trapeze (Stéphane Drouard, Frank Michael, Stéphane Ricordel, Marie-Hélène Carasse a Odile Simonin)

Premiéra: Máj 7, 1987 (LaSalle)
Réžia: Franco Dragone
Autor hudby: René Dupéré
Derniéra: December 30, 1990

Tvorca: Guy Laliberté
Riaditeľ tvorby: Guy Caron
Kostýmy a rekvizity: Michel Crête
Choreografia: Debra Brown
Umelecký riaditeľ: Benoît Jutras
Výtvarník scény: Andre Caron
Svetlá: Luc Lafortune

Itinerár:

1987: North American Tour

• LaSalle: 5/7/87 – 5/13/87
• Sherbrooke: 5/18/87 – 5/23/87
• Montréal: 5/28/87 – 7/3/87
• Québec: 7/7/87 – 7/31/87
• Saint-Sauveur: 8/4/87 – 8/10/87
• Longueuil: 8/14/87 – 8/23/87
• Los Angeles: 9/3/87 – 9/27/87
• San Diego: 10/2/87 – 10/25/87
• Santa Monica: 10/29/87 – 11/22/87

1988: North American Tour

• Santa Monica: 2/4/88 – 2/21/88
• Calgary: 2/25/88 – 2/27/88
• Santa Monica: 3/1/88 – 4/3/88
• San Francisco: 4/8/88 – 5/8/88
• New York: 5/25/88 – 7/10/88
• Toronto: 7/23/88 – 8/28/88
• Washington, DC: 9/9/88 – 10/9/88
• Montréal: 10/25/88 – 11/13/88

1989: North American Tour

• Miami: 4/13/89 – 5/7/89
• Chicago: 5/18/89 – 6/18/89
• Ste-Foy: 6/27/89 – 7/23/89
• San Francisco: 8/8/89 – 9/10/89
• Santa Monica: 9/20/89 – 11/12/89
• San Diego: 11/20/89 – 12/17/89
• Phoenix: 11/28/89 – 1/21/90

1990: European Tour

• Montréal: 7/11/90 – 7/15/90
• London: 7/31/90 – 9/16/90
• Paris: 10/2/90 – 12/30/90

Nabudúce sa rovnakým štýlom pozrieme a zdokumentujeme predstavenie Nouvelle Expérience 1990-1993.

Zdroj a FOTO Richasi’s Domain

Zdieľaj na Facebook

Tweet

Históriu sme v prvom článku prerušili pri turné Le Cirque Réinvente. Po tomto úspešnom turné dochádza k nezhodám v otázke použitia financií medzi umeleckým šéfom a Guyom Laliberténom, čo smeruje k odchodu Guy Carona zo spoločnosti. Lalibertén potreboval nahradiť umeleckého šéfa súboru. Gilles Ste – Croix bol pri vzniku a na začiatkoch Cirque du Soleil. Účinkoval v predstaveniach no od roku 1985 bol mimo cirkusu. Laliberté ho oslovil a ponuku umeleckého šéfa Ste – Croix prijíma.

Do spoločnosti prichádza tretí partner Normand Latourelle. Aj on pomáha vybudovať povesť Cirque du Soleil. Partnerstvo však trvá iba šesť mesiacov potom, čo Latourelleho podiel Gauthier a Laliberté odkúpili späť. Normand Latourelle je dnes umelecký šéf pre show Cavalia, ktorú vytvoril. Do konca roka 1989 bol Cirque du Soleil stále v deficite. V rovnakom roku sa spoločnosť pokúša oživiť predchádzajúcu úspešnú show Le Cirque Réinvente. Nakoniec Laliberté a Ste – Croix vytvárajú úplne novú show, ktorú navrhol Caron pred svojím odchodom. Nová show nesie názov Nouvelle Expérience. Podľa pôvodného plánu mala mať názov Eclipse.

So Slnečným cirkusov opäť spolupracuje inštruktor a pedagóg z Národnej cirkusovej školy v Montreale Franco Dragone. V roku 1985 zaviedol techniku commedia dell’arte – forma improvizovaného divadla a tentoraz navrhol odstrániť oponu. V prenesenom význame je opona práve tá, ktorá oddeľuje účinkujúcich od divákov. Jej odstránením získa priestor pre účinkujúcich väčší rozmer, čo predstavuje aj väčšiu show. Účinkujúci ostávajú na scéne aj keď ostatní artisti predvádzajú svoje akrobacie. Pri cirkusových výkonoch sedia okolo a spoločne sa dívajú na svojich kolegov. Účinkujúci nie sú na scéne osamote a od ostatných cítia veľkú podporu. Na diváka pôsobí tento jav veľmi pozitívne. Ten celú show vníma ako výkon jedného tímu, s jedným cieľom, ukázať to najlepšie čo je v nás, predviesť vrcholnú úroveň.

Dragone mal plnú kontrolu nad celou show. Laliberté len minimálne dohliadal na produkciu a nové nápady Dragoneho podporoval. V Nouvelle Exprérience mal každý účinkujúci predstavovať časť z drahokamov okolo Zeme. Táto myšlienka pochádza z románu od Julea Verna – La Chasse au Météore. Tieto všetky nápady a zmeny spôsobili, že sa show Nouvelle Expérience stala najpopulárnejšou. Hrala sa až do roku 1993. Okrem turné sa show predstavila aj v Las Vegas v The Mirage Resort and Hotel (mimo cirkusového stanu ako stálo umiestnená show). V týchto rokoch bol Slnečný cirkus dlhodobo ziskový a nebolo žiadnej prekážky pripraviť ďalšiu novú show.

V roku 1992 vzniká Saltimbanco. Aj do tejto show priniesol Cirque du Soleil nový prvok. Bola to prvá show v ktorej sa prezentoval úzko špecifický a tématický príbeh. Show predstavuje úžasnú oslavu života. Je návod na lepší život, kaleidoskop prekypujúci optimizmom a šťastím. Celkovo 47 umelcov z 15 rôznych krajín sa v predstavení rodí s rovnakými šancami na úspech, všetci sú si navonok podobní, avšak postupne sa musia adaptovať na okolité prostredie. V priebehu predstavenia prechádzajú rôznym vývojom, stretávajú sa s rozdielnym sociálnym prostredím, ktoré ich ovplyvňuje, ale napokon sa z nich stávajú osvietení ľudia – Baroques. Saltimbanco sa stal najdlhšie hrajúcou show Cirque du Soleil. V roku 1990 sa prisťahovalectvo stalo problémom. V mestách sa začali miešať rôzne kultúry. Saltimbanco odráža práve tieto kombinácie. Ústrednou témou sa stal kozmopolitný urbanizmus s výzvou pre dnešný svet. Rešpektovať jeden druhého, žiť a pracovať spoločne a to aj napriek naším rozdielom. Guy Laliberté povedal, že pre neho je predstavenie posolstvom mieru.

V roku 1992 na podnet od Fuji Television Network bola vytvorená show Fascination. Bola kombináciou Nouvelle Expérience a Le Cirque Réinvente. Vzniká show, výhradne pre japonské turné. Slnečný cirkus sa vôbec prvýkrát predstavil mimo Severnej Ameriky a cestoval po japonských mestách.

Takto sme sa v článku dostali na koniec histórie o Cirque du Soleil. Do tejto doby, bol Cirque du Soleil „rovnakým“ cirkusom než ostatné. Samozrejme, že bol výnimočný v rôznych pohľadoch, ale dal sa porovnávať s ostatnými cirkusmi. Originalita bola hlavne v samotnom predstavení. Každé z predstavení malo tématický príbeh hraný hercami a sprevádzaný emotívnou hudbou. Kostýmy, rekvizity a najmenšie detaily boli súčasťou príbehu. Náročné artistické výkony predvádzané s vysokou presnosťou a ľahkosťou a predovšetkým žiadne zvieratá. No v porovnaní z ostatnými jeden cirkusový stan, jeden súbor, jedno turné a náročný cirkusový život.

Dnes sa mnoho cirkusov, s ešte dlhšou cirkusovou históriou, s Cirque du Soleil porovnávať nemôže. Mám na mysli napríklad české cirkusy Humberto, Aleš, či Romanza. Cirkus Humberto s 200 ročnou históriou navštevuje aj menšie mestá a má problém vypredávať svoje predstavenia. Tie sú väčšinou koncipované pre detského diváka a lákadlom sú aj zvieratá. Za svoju krátku 24 ročnú históriu sa Cirque du Soleil vypracoval na jeden obrovský cirkus vôbec, vďaka jeho zakladateľovi Gayovi Laliberténovi. To, čo ďalej bude nasledovať je neustále nové a nové predstavenia a rozširovanie samotnej spoločnosti Cirque du Soleil.

Od roku 1993 nová show v Las Vegas, ktorá ako prvé predstavenie Slnečného cirkusu nebude nikam cestovať. Ostáva natrvalo v Treasure Island Hotel a Casino. A nasledujú ďalšie nové putovné (Alegria) a stále  („O“) predstavenia. Podrobnejšie o každom z predstavení sa budeme venovať v nových článkoch.

V roku 2000 Laliberté odkupuje podiel od Gauthiera a získava 95% podiel v spoločnosti. Značka Cirque du Soleil sa ďalej rozrastá. V tomto roku má spoločnosť 3500 zamestnancov, z viac než 40 štátov a produkuje 15 putovných a stálych predstavení po celom svete. Príjmy spoločnosti sú nad  hranicou 600 miliónov amerických dolárov ročne. Niekoľko z predstavení situovaných v Las Vegas za jednu noc dohromady navštívi 9000 divákov.

Cirque du Soleil získal niekoľko prestížnych ocenení a vyznamenaní vrátane Drama Desk, ACE, Bambi, Rose d’Or de Montreux, Gémeaux, Félix, tri ceny Gemini Awards a štyri Primetime Emmy Awards. V roku 2007 sa Guy Laliberté stal podnikateľom roka.

Zdroj: Wikipedia

Zdieľaj na Facebook

Tweet

História sa začína v Boie – Saint Paul. V malom kanadskom mestečku ležiacom neďaleko Quebecu. Na začiatku osemdesiatych rokov skupina rôznorodých umelcov – tanečníkov, žonglérov, hltačov ohňa a hudobníkov, ktorí účinkovali na uliciach pod menom Les Échassiers de Baie-Saint Paul ( the Baie-Saint Paul Stiltwalkers), vytvára pouličné divadlo. Za jeho vznikom stál Gilles Ste – Croix. Boli vytvorené zaujímavé predstavenia a akcie predovšetkým s pouličnou zábavou. Skupiny, ale tiež hlavne jednotlivci, predvádzali svoje zaujímavé kúsky a zabávali ľudí po uliciach miest. Vytvorilo sa zázemie pre artistov, pouličných zabávačov, žonglérov a podobne. Medzi jednotlivcami vynikal hltač ohňov a harmonikár Guy Laliberté. Ten sa neskôr stáva zakladateľom Cirque du Soleil spoločne s Danielom Gauthierom. Spoločnosť sídli v Montreale (Quebec, Kanada) – Gauthier spoločnosť v roku 2003 opúšťa a doteraz ju vedie Laliberté sám.

Pôvodný názov skupiny bol Les Échassiers. Turné roku 1980 bolo nákladné a skupina začína mať finančné problémy. Skupina zakladá Le Club des talons (the High Heels Club). V roku 1982 vzniká veľtrh la Fete foraine de Baie-Saint Paul. Pre všetkých pouličných umelcov tento putovný festival znamenal možnosť vlastnej prezentácie priamo v uliciach mesta. Nasledovali ďalšie úspešné opakovania tejto akcie v ročníkoch 83 a 84. A práve z úspechu tohto festivalu prišli Guy Laliberté, Gillesa Ste-Croix s vtedy ambicióznou myšlienkou, vytvoriť v Quebecu cirkus.

Finančné problémy pomohol vyriešiť vládny grant 1,5 milióna dolárov v roku 1983 v rámci pokrytia nákladov na prípravy k oslavám 450. výročia objavenia Kanady slávnym moreplavcom Jacquesom Cartierom. Mesto potrebovalo kultúrny program. Guy Laliberté predstavil návrh novej show pod názvom Cirque du Soleil. Vybraní umelci precestujú celé okolie mesta. Le Grand Tour du Cirque du Soleil bol pôvodne plánovaný jednoročný projekt k spomínaným oslavám konajúci sa v roku 1984. Trval po dobu 13 týždňov a navštívil  11 miest Quebecu. Prvá veľká premiéra bola prezentovaná v Gaspé (Quebec) a pod modro – žltým stanom pre 800 divákov. Až na pár problémov, s cirkusovým stanom a nespokojnými európskymi umelcami, projekt skončil úspešne a práve týmto rokom začína svoju existenciu dnešná obchodná značka Cirque du Soleil.

Po skončení projektu ostáva z vládneho grantu k dispozícii nevyčerpaných 60 000 dolárov. Laliberté sa snaží nájsť financie na ďalší rok. Prichádza za kanadskou vládou. Po zaistení financií od kanadskej vlády boli vykonané isté kroky k renovácii cirkusu. Ako umelecký riaditeľ cirkusu bol menovaný Guy Caron, ktorý bol dovtedy riaditeľ Národnej cirkusovej školy v Montreale. Realizovali sa aj nové nápady. K predstaveniu sa mala sa vytvoriť emotívna hudba, ktorá by sa hrala od začiatku až do konca živou hudbou. Herci v predstavení mali hrať príbeh na pozadí jednotlivých výkonov artistov. Všetko od najmenších detailov, cez rekvizity, kostýmy a techniku malo byť súčasťou príbehu.

Pre návrh novej show Laliberté a Caron oslovili Franca Dragoneho – profesor z Národnej cirkusovej školy v Montreale. Do organizácie vstúpil v roku 1985 a priniesol so sebou techniku commedia dell’arte – forma improvizovaného divadla (z talianského prekladu hrať sa na profesionálnych umelcov), ktorú prenášal na účinkujúcich.

V roku 1986 začala mať organizácia Slnečného cirkusu opäť finančné problémy. V tomto čase má program prezentovaný pod stanom názov La Magie Continue. Cez rok 1985 sa cirkus ukázal mimo Quebecu no vôbec nie s veľkým úspechom. V Toronte boli predstavenia niekedy obsadené len na 25% a takto spoločnosť nemala dosť peňazí na zabezpečenie takej show, ktorá by bola podľa plánov kvality jej tvorcov. Nakoniec ostáva Cirque du Soleil s dlhom 750 000 dolárov. Práve v tomto roku sa mohla spoločnosť veľmi ľahko dostať do krachu. A dnes by sme žiadny Slnečný cirkus nevideli. Samozrejme sa tak nestalo. Opäť vláda v Quebecu poskytla skupine okolo Guya Lalibertého podporu a dostatok peňazí na ďalší rok.

V roku 1987 je Cirque du soleil opäť privatizovaná Lalibertém. Slnečný cirkus vystupuje s novým programom pod názvom Le Cirque Réinvente. Spoločnosť dostala ponuku zúčastniť sa na výtvarnom festivale v Los Angeles. Účinkovanie na festivale sa ukázal ako veľký úspech. A nie len finančne si spoločnosť polepšila.  Show vzbudila záujem u spoločností orientujúcich sa na zábavný priemysel. Spoločnosť Columbia Pictures má záujem urobiť film o Cirque du Soleil. Laliberté nebol spokojný s dohodou, ktorá sa mala uzavrieť medzi týmito spoločnosťami. Columbia Pictures potrebovala zabezpečiť potrebné autorské práva pre výrobu filmu, no však s prevodom autorských práv Laliberté nesúhlasil. To sa ukázalo ako kľúčový fakt prečo dnes Slnečný cirkus ostáva nezávislý a stále v súkromnom vlastníctve.

Turné Le Cirque Réinvente sa stáva prvým finančne úspešným. A práve peniaze spôsobia vážny konflikt, ktorý končí odchodom Guy Carona a veľkého počtu ďalších umelcov z organizácie. Príprava ďalšej putovnej show je týmto nereálna. Caron je toho názoru, že časť peňazí sa má vrátiť späť do Národnej cirkusovej školy. Laliberté s tým nesúhlasí a presadzuje, že peniaze sa majú použiť na ďalšie rozšírenie cirkusu a prípravu novej putovnej show.

A to je koniec prvej časti histórie Slnečného cirkusu. Ďalšia časť histórie Slnečného cirkusu bude určite  tiež zaujímavá a nasledovný odstavec je úvod k nej.

V réžii Franca Dragoneho vzniká nová show Nouvelle Expérience. V rokoch 1990 až 2000 Slnečný cirkus expanduje s jedným predstavením a 73 zamestnancami. V roku 2000 získava Guy Laliberté 95% vlastníctvo v spoločnosti od svojho partnera Gauthiera. Spoločnosť sa rozrastá o nové predstavenia a spoluprácu s televíziou. V Las Vegas otvára prvú stálu show. V roku 1998 to sú ďalšie dve stále predstavenia a to v Las Vegas a v Orlando na Floride. Zábavná spoločnosť Cirque du Soleil preniká do nových médií ako sú reštaurácie a nočné bary. Cirque du Soleil získava niekoľko prestížnych ocenení ako sú Bambi, Rose d’Or, tri Geminy Awards a štyri Primetime Emmy Award.

Zdroj: Wikipedia

Zdieľaj na Facebook

Tweet