V júni 1984 vláda v Quebecu potrebovala zabezpečiť a pripraviť oslavy 450 výročia príchodu Jacques Cartiera (čo bol slávny moreplavec, ktorý sa kedysi dávno pokúšal nájsť cestu na západ a objavil tak Kanadu). Kultúrny program pre tieto oslavy zabezpečil Cirque du Soleil. Guy Laliberté ako zakladateľ vytvoril veľmi zvláštnu show. Le Grand Tour du Cirque du Soleil bol pôvodne plánovaný jednoročný projekt k spomínaným oslavám konajúci sa v roku 1984. Trval po dobu 13 týždňov a navštívil 11 miest Quebecu. Prvá veľká premiéra bola prezentovaná v Gaspé (Quebec) a pod modro – žltým stanom pre 800 divákov. V roku 1985 si Slnečný cirkus s touto show turné zopakoval po ďalších mestách Kanady. Kompletný itinerár turné nájdete na konci tohto článku.

V programe sa predviedli artisti: Les Stagiaries, Les Enfants, tanečníci: Break Dance, Le Tango cirkusové čísla: Handbalance, Juggling, Aluna, Tight Rope muzikanti: La Fanfafonie, zábava: Klauni, La Ratatouille, Denis Lacombe

[Show as slideshow]

Ak sa dnes povie Cirque du Soleil, každý si okrem iných charakteristických vecí predstaví aj neuveriteľné artistické výkony. Artisti predvádzajúci tie najťažšie akrobatické kúsky s ohromnou ľahkosťou a presnosťou. Neuveriteľná drina a obrovský talent tých najlepších artistov sveta divákom v hľadisku “vyráža dych“. Verím, že Les Stagiaries takými boli tiež. Medzi ôsmimi artistami (oblečenými v bielych košeliach a modrých teplákoch) boli v turné: Michelle Croze, Elisabeth Geissbuhler, Michael Legault, Nathalie Sabourin, Jean Saucier, Tonatiuh Morales and of course Michel Barette.
V ďalšom čísle vystupujú aj deti. V dobe premiéry mal najmladší detský umelec len 10 rokov. Súbor  bol v zložení (v zátvorke uvádzam vek): Lucie Laurier (10), Claude Beaudoin (14), Noémic Gélinas (10), and Deniel (12) and Jean-Paul Seart-Boun (15).

V programe vystupujú aj tanečníci a to s číslom Break Dance. Iste vám názov čísla veľa napovedá. Dnes tento tanečný štýl veľmi dobre poznáme. No v čase premiéry tejto show to bola jedinečná novinka. Tanečníkmi bola dvojica Yves Decoste a Sylvain Gaumont, ktorá svoje tanečné vystúpenie predvádzala po celom obvode Bigtop (cirkusového stanu).

Dostávame sa k číslu Handbalance. Ide o klasické cirkusové číslo, kde artista drží svoju partnerku nad hlavou na rukách. Toto číslo predvádzali Steve Kielbasinski a Angela Laurier.

Žongléri a žonglovanie je súčasťou snáď každého cirkusového predstavenia. V prvom programe Slnečného cirkusu žonglovanie jednoducho nemohlo chýbať. Na scéne bola hneď dvojica žonglérov Pierre Duhaime a Daniel Gulko.

V programe dostáva priestor aj hudobné číslo v podobe skupiny profesionálnych muzikantov s názvom La Fanfafonie. Živá kapela v show predsa nemôže chýbať.

Ďalšie tanečné číslo je Tango. Nešlo ani tak veľmi o klasické tango, skôr o jeho stvárnenie. Unikátnym bolo, že Giles Ste-Croix spolu so svojou partnerkou predvádzajú tento tanec na chodúľach.

Diváci do cirkusu prichádzajú dnes aj kvôli zábave. Aj pred 20 rokmi to nebolo inak. Cirkus a klauni je to, čo cirkus charakterizuje. Azda nemôže byť výstižnejší cirkusový plagát, kde je zobrazený klaun. Smiešny kostým, zmaľovaná tvár, a hlavne dobrá nálada v tvári. Úlohu klauna si zahrala Sonia Côté.

Umenie Boleadoras a umelci z Argentíny v zložení Juan Saavedra, Elisabeth La Commare a Luis Lopez je ďalšie cirkusové číslo v programe.

Komediálna scénka s názvom La Ratatouille je ďalšou veľkou zábavou pre divákov. Klauni sú vždy v nesprávny čas na nesprávnom mieste a o to ide najviac. Na prezentácii fotografií z tejto show sú klauni z tejto scénky odfotografovaní ako hokejisti.

Jedno z najťažších cirkusových čísel je pohyb vo výškach. A ak je k tomu pohyb pre artistu obmedzený na „kvázy“ nestabilnom, tenkom lane, výborné cirkusové číslo je hotové. Klasické číslo, kde divák neverí vlastným očiam a hovorí si, že to snáď nie je možné. Bolo to azda vrcholné číslo predvádzané dvojicou artistov.

Poslednou zábavnou scénkou, ktorá bola v programe Le Grand Tour je dirigent orchestra v podaní Denisa Lacombeho. S týmto zabávačom sa stretneme ešte v ďalších programoch Cirque du Soleil, čo dokazuje úspešnosť tejto scénky.

Premiéra: Jún 16, 1984 (1984) Máj 14, 1985 (1985)
Réžia: Franco Dragone
Autor hudby: René Dupéré
Derniéra: August 26, 1984 (1984) Sept. 22, 1985 (1985)

Tvorca: Guy Laliberté
Riaditeľ tvorby: Guy Caron
Kostýmy a rekvizity: Hélène Dubé
Umelecký riaditeľ: Lorraine Turpin
Výtvarník scény: Andre Caron
Svetlá: Jean Leduc
Štúdiový riaditeľ: Serge Roy
Tréner: Zygmunt Biegaj

Itinerár

1984: Québec Province Tour

• Gaspé: 6/16/84 – 6/19/84
• Baie-Comeau: 7/23/84 – 6/25/84
• Jonquičre: 6/28/84 – 7/1/84
• Rimouski: 7/5/84 – 7/8/84
• Saint-Jean-Port-Joli: 7/12/84 – 7/15/84
• Baie-Saint-Paul: 7/19/84 – 7/22/84
• Québec: 7/26/84 – 7/29/84
• Magog: 8/2/84 – 8/5/84
• Hull: 8/9/84 – 8/12/84
• Sorel: 8/16/84 – 8/19/84
• Montréal: 8/23/84 – 8/26/84

1985: Canadian Tour

• Montréal: 5/14/85 – 6/2/85
• Sherbrooke: 6/7/85 – 6/16/85
• Ottawa: 6/21/85 – 7/1/85
• Québec: 7/5/85 – 7/21/85
• Toronto: 7/26/85 – 8/11/85
• Niagra Falls: 8/16/85 – 9/2/85
• Montréal: 9/8/85 – 9/22/85

Od roku 1984 a od prvej premiéry ubehlo dosť veľa času. So súčasnými predstaveniami je vidieť akú cestu Slnečný cirkus prešiel. Ťažko je hodnotiť predstavenie, no podľa všetkého to bolo výborné vystúpenie so všetkým čo k cirkusu patrí. Bolo to teda pravé cirkusové predstavenie. V ďalšej časti seriálu zdokumentujem program nasledujúceho turné s názvom La Magie Continue.

Zdroj a FOTO Richasi’s Domain

História sa začína v Boie – Saint Paul. V malom kanadskom mestečku ležiacom neďaleko Quebecu. Na začiatku osemdesiatych rokov skupina rôznorodých umelcov – tanečníkov, žonglérov, hltačov ohňa a hudobníkov, ktorí účinkovali na uliciach pod menom Les Échassiers de Baie-Saint Paul ( the Baie-Saint Paul Stiltwalkers), vytvára pouličné divadlo. Za jeho vznikom stál Gilles Ste – Croix. Boli vytvorené zaujímavé predstavenia a akcie predovšetkým s pouličnou zábavou. Skupiny, ale tiež hlavne jednotlivci, predvádzali svoje zaujímavé kúsky a zabávali ľudí po uliciach miest. Vytvorilo sa zázemie pre artistov, pouličných zabávačov, žonglérov a podobne. Medzi jednotlivcami vynikal hltač ohňov a harmonikár Guy Laliberté. Ten sa neskôr stáva zakladateľom Cirque du Soleil spoločne s Danielom Gauthierom. Spoločnosť sídli v Montreale (Quebec, Kanada) – Gauthier spoločnosť v roku 2003 opúšťa a doteraz ju vedie Laliberté sám.

Pôvodný názov skupiny bol Les Échassiers. Turné roku 1980 bolo nákladné a skupina začína mať finančné problémy. Skupina zakladá Le Club des talons (the High Heels Club). V roku 1982 vzniká veľtrh la Fete foraine de Baie-Saint Paul. Pre všetkých pouličných umelcov tento putovný festival znamenal možnosť vlastnej prezentácie priamo v uliciach mesta. Nasledovali ďalšie úspešné opakovania tejto akcie v ročníkoch 83 a 84. A práve z úspechu tohto festivalu prišli Guy Laliberté, Gillesa Ste-Croix s vtedy ambicióznou myšlienkou, vytvoriť v Quebecu cirkus.

Finančné problémy pomohol vyriešiť vládny grant 1,5 milióna dolárov v roku 1983 v rámci pokrytia nákladov na prípravy k oslavám 450. výročia objavenia Kanady slávnym moreplavcom Jacquesom Cartierom. Mesto potrebovalo kultúrny program. Guy Laliberté predstavil návrh novej show pod názvom Cirque du Soleil. Vybraní umelci precestujú celé okolie mesta. Le Grand Tour du Cirque du Soleil bol pôvodne plánovaný jednoročný projekt k spomínaným oslavám konajúci sa v roku 1984. Trval po dobu 13 týždňov a navštívil  11 miest Quebecu. Prvá veľká premiéra bola prezentovaná v Gaspé (Quebec) a pod modro – žltým stanom pre 800 divákov. Až na pár problémov, s cirkusovým stanom a nespokojnými európskymi umelcami, projekt skončil úspešne a práve týmto rokom začína svoju existenciu dnešná obchodná značka Cirque du Soleil.

Po skončení projektu ostáva z vládneho grantu k dispozícii nevyčerpaných 60 000 dolárov. Laliberté sa snaží nájsť financie na ďalší rok. Prichádza za kanadskou vládou. Po zaistení financií od kanadskej vlády boli vykonané isté kroky k renovácii cirkusu. Ako umelecký riaditeľ cirkusu bol menovaný Guy Caron, ktorý bol dovtedy riaditeľ Národnej cirkusovej školy v Montreale. Realizovali sa aj nové nápady. K predstaveniu sa mala sa vytvoriť emotívna hudba, ktorá by sa hrala od začiatku až do konca živou hudbou. Herci v predstavení mali hrať príbeh na pozadí jednotlivých výkonov artistov. Všetko od najmenších detailov, cez rekvizity, kostýmy a techniku malo byť súčasťou príbehu.

Pre návrh novej show Laliberté a Caron oslovili Franca Dragoneho – profesor z Národnej cirkusovej školy v Montreale. Do organizácie vstúpil v roku 1985 a priniesol so sebou techniku commedia dell’arte – forma improvizovaného divadla (z talianského prekladu hrať sa na profesionálnych umelcov), ktorú prenášal na účinkujúcich.

V roku 1986 začala mať organizácia Slnečného cirkusu opäť finančné problémy. V tomto čase má program prezentovaný pod stanom názov La Magie Continue. Cez rok 1985 sa cirkus ukázal mimo Quebecu no vôbec nie s veľkým úspechom. V Toronte boli predstavenia niekedy obsadené len na 25% a takto spoločnosť nemala dosť peňazí na zabezpečenie takej show, ktorá by bola podľa plánov kvality jej tvorcov. Nakoniec ostáva Cirque du Soleil s dlhom 750 000 dolárov. Práve v tomto roku sa mohla spoločnosť veľmi ľahko dostať do krachu. A dnes by sme žiadny Slnečný cirkus nevideli. Samozrejme sa tak nestalo. Opäť vláda v Quebecu poskytla skupine okolo Guya Lalibertého podporu a dostatok peňazí na ďalší rok.

V roku 1987 je Cirque du soleil opäť privatizovaná Lalibertém. Slnečný cirkus vystupuje s novým programom pod názvom Le Cirque Réinvente. Spoločnosť dostala ponuku zúčastniť sa na výtvarnom festivale v Los Angeles. Účinkovanie na festivale sa ukázal ako veľký úspech. A nie len finančne si spoločnosť polepšila.  Show vzbudila záujem u spoločností orientujúcich sa na zábavný priemysel. Spoločnosť Columbia Pictures má záujem urobiť film o Cirque du Soleil. Laliberté nebol spokojný s dohodou, ktorá sa mala uzavrieť medzi týmito spoločnosťami. Columbia Pictures potrebovala zabezpečiť potrebné autorské práva pre výrobu filmu, no však s prevodom autorských práv Laliberté nesúhlasil. To sa ukázalo ako kľúčový fakt prečo dnes Slnečný cirkus ostáva nezávislý a stále v súkromnom vlastníctve.

Turné Le Cirque Réinvente sa stáva prvým finančne úspešným. A práve peniaze spôsobia vážny konflikt, ktorý končí odchodom Guy Carona a veľkého počtu ďalších umelcov z organizácie. Príprava ďalšej putovnej show je týmto nereálna. Caron je toho názoru, že časť peňazí sa má vrátiť späť do Národnej cirkusovej školy. Laliberté s tým nesúhlasí a presadzuje, že peniaze sa majú použiť na ďalšie rozšírenie cirkusu a prípravu novej putovnej show.

A to je koniec prvej časti histórie Slnečného cirkusu. Ďalšia časť histórie Slnečného cirkusu bude určite  tiež zaujímavá a nasledovný odstavec je úvod k nej.

V réžii Franca Dragoneho vzniká nová show Nouvelle Expérience. V rokoch 1990 až 2000 Slnečný cirkus expanduje s jedným predstavením a 73 zamestnancami. V roku 2000 získava Guy Laliberté 95% vlastníctvo v spoločnosti od svojho partnera Gauthiera. Spoločnosť sa rozrastá o nové predstavenia a spoluprácu s televíziou. V Las Vegas otvára prvú stálu show. V roku 1998 to sú ďalšie dve stále predstavenia a to v Las Vegas a v Orlando na Floride. Zábavná spoločnosť Cirque du Soleil preniká do nových médií ako sú reštaurácie a nočné bary. Cirque du Soleil získava niekoľko prestížnych ocenení ako sú Bambi, Rose d’Or, tri Geminy Awards a štyri Primetime Emmy Award.

Zdroj: Wikipedia