Prečítajte si postreh z predstavenia priamo z Viedne od Kataríny, dievčiny zaľúbenej do show Varekai. Okrem drobných chýb, ktoré počas predstavenia zaregistrovala, si všimla aj niekoľko slovenských ŠPZ-tiek na parkovisku pri Grand Chapiteau.

Zdieľaj na Facebook

Bambosh, Praznik, Vstavai, Kesali sú názvy, ktoré padli na brainstormových zasadnutiach vedenia Cirque du Soleil pri hľadaní toho pravého názvu pre ich nové pripravované predstavenie. Na konci zvíťazil názov Varekai čo v rómskom jazyku znamená „kamkoľvek“ (netuším či toto slovíčko používajú aj tí naši slovenskí, ale kanadskí určite).

Ak poznáte ten pôvodný Varekai, ktorý mal premiéru 24. apríla 2002, tak toto je opäť raz o čosi pozmenené predstavenie. Sú v ňom niektorí úplne noví artisti a niektorí staronoví. Konkrétne Stella Umeh, ktorú keď som tu vo Viedni zbadala, tak som od šťastia až výskala. Stella je černoška, pôvodne gymnastka, ktorá bola v roku 1992 aj v kanadskom gymnastickom olympijskom týme. Bola pri zrode Varekai (2002) a v roku 2005 odišla zo šou. Je to taký malý štuplík usmievavý. Ako som sa neskôr dozvedela, do Varekai sa vrátila tento rok. Uvidíte ju na tripletrapeze aj pri asistenciách v iných číslach.

[Show as slideshow]

O Athertonovcoch netreba ani písať. Proste sú to stálice Varekai a dalo by sa povedať aj jeho ochrannou značkou. Nie som si istá či by Varekai bolo už Varekai keby oni odišli. No jednoducho chlapci boli dobrí – ako vždy. (Tí chlapci majú už 33 rokov.)

Keď som bola na predstavení 25.9. sa stali aj tri chyby – jedna pri Icarian games, druhú spravil hltač pingpongových loptičiek a tretia sa stala pri Russian swing. Našťastie to nebolo nič tragické. Všetci prežili a dostali ešte väčší potlesk ako keby to spravili úplne bezchybne.

Inač, detskí diváci to na predstavení majú trošku ťažké. Sedadlá sú pomerne nízko za sebou radene a tak malé deti kvôli dospelým, sediacim v radoch pred nimi, veľa neuvidia. Treba ich držať v lone či si už nejako vypomôcť vankúšmi.

Tým, že sa vo vnútri fotiť nedá a na moje počudovanie, vážne nikto nefotil, po predstavení, keď návštevníci vyšli von sa začalo fotošialenstvo. Fotili sa kamióny, bilbordy, Chapiteau, vlajky… no proste ľudia fotili čo len stihli. A veruže i ja s nimi.

Cestu do Viedne som absolvovala vlakom. O 16.00 z Hlavnej stanice na Südbahnhof a späť o 23.35 z Praterstern do Bratislavy. No podľa ŠPZ-tiek, ktoré som registrovala v blízkosti „Cirkusu“ tak si v ten deň predstavenie prišli pozrieť návštevníci z Prievidze, Nových Zámkov, Dunajskej Stredy a Rimavskej Soboty.

Ja sa priznám – som do tohto predstavenia zamilovaná a plánujem, si ho pozrieť ešte raz.

Zdieľaj na Facebook

Tweet

Prečítajte si tiež:

• Varekai nás dostal
• Smer Viedeň – oslnivá show
• Varekai mieri do Viedne
• Poďte na Varekai
• Alegria na európskom turné